Csömör Nagyközség Szlovák Nemzetiségi Önkormányzata

„Tradíciu netreba opatrovať, veď nie je chorá. Netreba ju strážiť, lebo nie je väzeň. Tradície môžu zotrvať len vtedy, keď ich prežívame!“ (Ferenc Sebő)

Detva sa stala už po 50. raz dejiskom najväčších osláv tradičnej slovenskej ľudovej kultúry, umenia a gastronómie. Chvalabohu, počasie bolo príjemné, nelámali sa teplotné rekordy, nezbierali sa mračná.

Programová rada, ktorá má 22 členov, nachystala 9 scénických programov s viac ako 1800 účinkujúcimi a 33 sprievodných podujatí, a to výstavy, divadelné inscenácie a iné zaujímavosti. Počas troch dní približne 50 000 návštevníkov sa mohlo osviežiť v 50 stánkoch a pochutnať si na jedinečných jedlách, nakupovať na jarmoku tradičných ľudových predmetov, na ktorom predstavilo svoje umenie a výrobky 41 remeselníkov, organizácií a združení. Podujatie je veľmi obľúbené aj zo strany médií, v tomto roku svoju účasť potvrdilo okolo 100 novinárov.

K najnavštevovanejším sprievodným podujatiam opäť patril Krajanský dvor. Druhý ročník otvorili predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a primátor Detvy Ján Šufliarský. Súčasťou piatkového otvorenia bol umelecko-kultúrny program účastníkov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska. Na Jarmočnej scéne vystúpila Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu. Na podujatí sa zúčastnili aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a riaditeľka Ústavu pre kultúru Slovákov v Maďarsku Katarína Király, ktorá sa zapojila aj do prípravných prác.

V tomto roku k piatim dreveným domčekom pribudlo ďalších osem predajných stánkov, dvor sa zaplnil komfortnými altánkami, vo dvore stáli dva veľké bannery o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V hlavnej budove, v humne, okrem príjemného posedenia si návštevníci mohli pozrieť výstavu fotografií vedúceho francúzskeho folklórneho súboru Nádeje Daniela Compagnona o 40-ročnom účinkovaní tohto súboru v Detve.

Sobota sa predovšetkým týkala gastronómie. Slovač z Maďarska reprezentovali delegáti zo Slovenského Komlóša a z Terian. „Gurmánstvo Dolnej zeme sme prezentovali na banneroch. Dosť sa tam venujeme práve kuchyni, ktorá je príznačná pre Slovákov v Maďarsku, aj fenoménu dolnozemskej klobásy. Všetky informácie sme získali z pôvodných prameňov. Treba dodať, že prvá kuchárka v slovenčine vyšla v Budapešti,“ povedal externý spolupracovník ÚSŽZ a šéfredaktor portálu Slovenské zahraničie Ľudovít Pomichal.

Na Jarmočnej scéne mali možnosť prezentovať sa predstavitelia vydavateľstiev Slovákov žijúcich v zahraničí. Ľ. Pomichal žartovne poznamenal, že keď sa pýtal Imricha Fuhla na vznik názvu SlovakUm, povedal: „Keď sme už mali Legatum, tak muselo vzniknúť aj SlovakUm, aby sme si poctili, že nám ešte zostal zdravý rozum, aby sme tento rozum prezentovali aj skrze vydavateľskej aktivity a aj cez Ľudové noviny.“ Taktiež hovoril o formáte Ľudových novín, zmienil sa o ich účasti na spolkovom živote a živote Slovákov v Maďarsku vôbec. Ľ. Pomichal dodal, že I. Fuhl vytvoril veľmi zaujímavý a podnetný publicistický portál oslovma.hu, kde si mnohí môžu nájsť zaujímavé články z histórie Slovákov v Maďarsku, objavujú sa tam rôzne témy a zaujímavé materiály.

Prvý nedeľný galaprogram už tradične patril Slovákom v zahraničí. Predpoludním sa návštevníci potešili takmer dvojhodinovému vystúpeniu ĽH Svrčkovci zo Šalgótarjánu v Krajanskom dvore. Potom sa krojovaný sprievod vybral k hlavnej scéne. Cestou účastníci rozdávali okoloidúcim posúchy, takto ich pozývali na 42. Krajanskú nedeľu. V tomto roku Slovákov žijúcich v Maďarsku reprezentovali Spolok ľudového tanca Furmička z Čemeru na čele s Alžbetou Szabóovou a Tanečný súbor S. Tešedíka zo Sarvaša, ktorého vedúcim je Tamás Hankó. Vyvrcholením takmer dvojhodinového programu pred viac než 5000 divákmi bolo vystúpenie siedmich súborov so stužkami v rukách, ktoré sa postavili tak, aby z farieb vlajky Rakúsko-Uhorskej monarchie vznikli zástavy jednotlivých následníckych štátov, vrátane Slovenska a potom každý sformoval farby svojho štátu. Moderátor Martin Kopor sa s nimi lúčil s hrdosťou, že nezabudli na svoje tradície a stále ich uchovávajú.

Tvorcovia programu „Keď sa Slovák na Dolnú zem poberal“ chceli návštevníkom priblížiť čas, keď Slováci opúšťali rodnú hrudu za lepším životom na Dolnej zemi. Cez sťahovanie predstavili spoločenský život, tvrdú prácu a uchovávanie tradícií, a ako si toto duchovné bohatstvo krajania zachovali až do dnešných dní. Garantom uvedenia programu bol ÚSŽZ, realizátorom folklórne združenie Púčik z Brna.

Na 42. Krajanskú nedeľu prišli mnohí Slováci z Maďarska, o. i. zo Šalgótarjánu, Horných Petian, Legíndu, Agárdu, Mlynkov, Rétšágu, Novej Huty, Veňarcu a z Budapešti. Mnohí z nich si túto nákladnú cestu mohli dovoliť vďaka finančnej podpore VPN ZSM.

Po programe na Jarmočnej scéne sa I. Furdík poďakoval krajanom za to, že prijali pozvanie a naplnili snahu USŽZ obohatiť atmosféru v Detve, patrične sa prezentovať a propagovať sa a tým docieliť to, aby sa Slováci na Slovensku dozvedeli viac o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Práve tu ukázala A. Szabóová diplom z Detvy z roku 1979, vďaka ktorému sme sa mohli presvedčiť o tom, že ani Čemerčania neboli prvýkrát pod Poľanou.

Krajania sa potom premiestnili do hlavnej budovy, humna, kde si delegáti prevzali diplomy za účasť a spoločne si zaspievali hymnu Krajanského dvora: „Slovensko, krásna zem“. Naostatok slávnostne ukončili 50. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, 42. ročník Krajanskej nedele a 2. ročník Krajanského dvora.

Na otázku, aké majú najbližšie plány, Ľ. Pomichal odpovedal: „Na budúcom ročníku chceme prekvapiť niečím novým, to, čo už máme, chceme kvalitatívne vylepšiť. Cez nápady krajanov chceme eliminovať nedostatky a spoločnými silami, myšlienkami dosiahnuť to, aby sme emotívne prepojili Slovákov so Slovákmi. Vďaka vytvorenému priestoru a bannerom je uchopiteľný aj vzdelávací, informatívny aspekt. Uvažovali sme s I. Furdíkom nad tým, že budúci rok vytvoríme tzv. multimediálny priestor. Tu si návštevníci budú môcť doplniť svoje vedomosti o krajanoch v zahraničí. Chceme pripraviť materiály, napr. filmy na DVD, požiadame krajanov, aby posielali svoje videá a zvukové nahrávky, dokumenty. My sa budeme snažiť dať ich do takého celku, ktorý bude mať určitú dramaturgiu a na slávnostiach to sprístupníme verejnosti.“

Záver folklórnych slávností patril galaprogramu s názvom Slávnostiam na vďaku, ktorý bol nielen bodkou za jubilejnými slávnosťami, ale aj vyvrcholením významnej etapy FSP v zachovávaní a šírení hodnôt tradičnej ľudovej kultúry a jej folklórnych prejavov. Tento ročník folklórnych slávností bol oproti minuloročným oveľa pružnejší a organizovanejší, sú však veci, ktoré treba vylepšiť. Veríme, že na ďalšom, 51. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v roku 2016, sa to podarí. Budeme sa na to tešiť!

Atila Rusnák

Foto: autor